Niektoré sú bolestivé a zvláštne. Pri pohľade na ne vás premkne čudný pocit a pýtate sa, prečo si niekto dobrovoľne dá niečo podobné urobiť na svojom tele. Iné tradície sú o čosi oku lahodiace, až krásne. Každý kút sveta má tie svoje, na ktoré je hrdý, ktoré považuje za symbol krásy, za niečo, čo sa traduje z generácie na generácie. Jednoducho, tradície a zvyky.
Čím dlhší, tým krajší? Ilúzia…
V niektorých krajinách je štandard ženskej krásy vnímaný inak – minimálne pre nás Európanov. Ťažké mosadzné kruhy okolo krku pravdepodobne nebudú príjemné, ale pre dievčatá z mjanmarského kmeňa Kayan nič nezvyčajné. Už v piatich rokoch, niekedy však aj skôr, im pridávajú na krku prvé kruhy, postupom času ich počet narastá. Tým sa dievčatám vytvára akoby dlhší krk – ale nie je to v skutočnosti tak, že by bol dlhší. Ten sa nijak nepredlžuje, ale kľúčne kosti sa obručami tlačia dolu, zmenšujú hrudný kôs a krk vyzerá o čosi dlhšie. Dokonalá ilúzia. Mnohé africké a ázijské kultúry tento zvyk praktizujú od nepamäti. Najznámejší je kmeň Kayan Lahwi práve v spomínanom Mjanmarsku. Ak by si ženy v dospelosti chceli kruhy odstrániť, musia byť veľmi opatrné. V dospelom veku totiž môžu mať na krku až 25 kruhov. Takéto odstránenie preto musí vykonávať len osoba, ktorá je na to odborne „vyškolená“. A tak si tieto ženy obruče dolu nedávajú, mohli by prísť o život. Procedúra je nesmierne bolestivá, pod množstvom kruhov je svalstvo ochabnuté.
A čo vedie ženy k tomuto pre nás drastickému kroku? Chcú sa jednoducho páčiť svojim mužom, takže čím dlhší krk, tým je žena pre muža príťažlivejšia. Niektoré ženy dokonca vtipne hovoria, že aspoň majú dokonalú ochranu pred útokom tigra…
Bolestivé. Tanieriky v perách
Na prvý pohľad sa nám môžu zdať absurdné a veľmi bolestivé. Bolestiví skutočne aj sú. Skrášľovanie ženského tela má mnoho podôb, v modernom svete ide skôr o návštevu kliniky krásy, ale v rozvojových častiach sveta si musia poradiť sami. Napríklad v niektorých častiach Afriky, najmä v Sudáne a Etiópii, a taktiež v Amazonskom pralese si ženy vkladajú hlinené či drevené tanieriky do narezanej spodnej alebo vrchnej pery. Údajne má mať toto „skrášľovanie“ presne opačný efekt – hovorí sa, že keď otrokári brali obyvateľov Afriky na plantáže, tak ženy, aby predišli záujmu týchto otrokárov, začali sa v podstate znetvorovať. Ale zrejme ide len o poveru. Podľa archeologických nálezov našli pozostatky ozdôb, ktoré pochádzajú z obdobia už dávno pred Kristom – v Sudáne, Eritrei a Etiópii okolo roku 8700 pr. Kr., v Mezoamerike okolo 1500 pr. Kr. a v pobrežnom Ekvádore 500 rokov pred Kristom. V niektorých prípadoch musí žena prísť o predné spodné zuby, aby si mohla takýto šperk zadovážiť.
V niektorých etiópskych kmeňoch prepichujú tínedžerkám peru ich matky, prípadne niektoré z príbuzných. Deje sa tak pol roka až rok pred sobášom. Má to však svoj postup, aby žena nevykrvácala a disk držal na správnom mieste. Najskôr sa nareže malý otvor – približne jeden až dva centimetre a do tohto otvoru sa vloží malé drievko. Po približne troch týždňoch sa nahradí o niečo väčším drievkom a takto postupne sa otvor natiahne až na štyri centimetre. Následne môže byť mladému dievčaťu vložený prvý hlinený či drevený disk.
Mimochodom, čím väčší tanierik žena v pere má, tým by mala byť významnejšia. Dodnes túto tradíciu dodržujú najmä Mursiovia.
Pokresliť sa henou
Tentoraz ide o príjemnú tradíciu. Minimálne je bezbolestná, nie je vôbec drastická a navyše niektoré možno vnímať ako skutočné umelecké dielo. Reč je o Mehendi, ktoré sa využíva najmä na mnohých hinduistických slávnostiach a oslavách. Snáď najviac ho môžeme vidieť na v Indii, počas hinduistickým svadobných obradov býva nevesta krásne pokreslená henou, a tak sa stal akýmsi synonymom práve pre indické nevesty.
Vedeli ste však, že legenda hovorí, že ako prvá žena na svete použila henu hinduistická bohyňa Parvati, manželka boha Shivu? A prečo tak urobila? Dôvod bol veľmi jednoduchý, chcela ho zviesť. A on bol ako muž skutočne náročný, ale akonáhle ju takto pomaľovanú uvidel, tak sa mu veľmi zapáčila a hneď je podľahol. Takže niet sa čomu diviť, že práve hena sa potom stala symbolom symbolom šťastného manželského života, ale rovnako i sexuálnej túžby.
India je kolískou mehendi. Je pre nich tým najzmyselnejším spôsobom zvádzania. Zároveň je oslavou ženskosti. Podľa hinduistov práve hena vibruje liečivými vibráciami. Vzory a ornamenty, ktorými si ozdobíme naše telo, nás spájajú s naším vyšším ja a prebúdzajú v nás vnútorné svetlo
Ale mehendi nie je populárne len v Indii. Napríklad i v Egypte slúžilo toto umenie ako povinná dekorácia pre tanečníkov.
Krása kmeňa Karo
Aby sme však nehovorili len o ženách, poďme teraz trošku aj k mužom. Ktorý kmeň má netradičné zvyky, ktoré však dodržujú i muži? Jeden z najvzácnejších kmeňov na juhu Etiópie je kmeň Karo, ktorý je najmenším kmeňom v oblasti rieky Omo. Odhaduje sa, že ich je spolu približne 1 500 a združujú sa v troch osadách.
Domáci sa tu maľujú bielym ílom, ženy aj muži. Okrem toho sú bohato zdobení – krása je pre nich všetko a veľmi si na nej zakladajú. Dievčatá si maľujú tvár, muži a chlapci však celé telo – na výrazných kresbách si dajú oveľa viac záležať.
Na svoje kresby sú títo domorodci hrdí a niektorí ich nazývajú aj umelcami divočiny, pričom s kreslením na telo a tvár začínajú už od útleho detstva.
Chlap v sukni? Škóti majú kilt, nie sukňu!
Nielen škótska whisky, ale aj kárované sukne. A nenosia ich ženy, ale muži. Reč je o Škótsku. Samotní Škóti však pomenovanie sukňa neznášajú a pred nimi sa neodporúča vysloviť, mohli by ste prísť k potýčke. A tak oficiálne sa nazýva ich tradičné oblečenie kilt. Ide o ich dedičstvo a sú naň patrične hrdí. Napríklad škótsky herec a producent Sir Sean Connery často nosil práve kilt.
Kilt nie je v porovnaní s inými tradíciami až taký starý. Siaha do 16. storočia, keď sa v Škótskej vysočine (Highlands) rozšíril ako tradičný odev. Dnes sa bežne noší po celej krajine na formálne, ale aj neformálne podujatia. A tak môžete Škótov vidieť v kilte na svadbe, pohrebe, slávnostných podujatiach, večeri či len tak na prechádzke po meste.
Ak ste aj vy zvedavý, či Škóti pod kiltom majú ešte nejaké oblečenie, sklameme vás. Najmä počas formálnych podujatí sa hovorí, že by bolo veľmi nepraktické ísť „na ostro“, aj keď tradícia hovorí, že pod kiltom sa nenosí nič. Samotní Škóti však radi žartujú na túto tému a dokonca vraj Praví Škóti doteraz chodia pod kiltom bez. Ktovie, ako to v skutočnosti je…
Afrika: Bohatá na farby a zvyky
„Maľovanie na telo a na tvár je práve v afrických krajinách dominantné. Domáci tak vyjadrujú svoje duchovné či spoločenské hodnoty. Ženy môžu kresbou prezradiť svoje postavenie, stav či vek. Okrem maľovania sú však veľmi dominantné rôzne ozdoby tela, šperky, ktoré vyrábajú z vecí dostupných v danej lokalite. Okrem toho si však zdobia vlasy, zapletajú si vrkoče, používajú namiesto gélu blato, respektíve v mnohých častiach Afriky si hlavy holia, dokonca i ženy.“
Pripravila Martina Baumann, foto: Pixabay, Unsplash
Článok bol zverejnený v časopise Milliard Sun (jar/leto 2022)
