Dnes tvorí výnimočné kúsky pod vlastnou rodinnou značkou.
Ako jeden z mála zo strednej Európy sa môže pochváliť, že má titul z uznávanej londýnskej univerzity. Jeho profesori učili významných návrhov ako Stellu McCartney, Alexandra McQueena či Johna Galliana. On sám vyznáva slow fashion, je mu blízky environmetalizmus a vo svojej tvorbe mu záleží nielen na jedinečnosti svojich kúskov, ale i na udržateľnosti. Síce je Slovák, ale polovicu života strávil vo svete. Veľa cestoval, študoval a, samozrejme, pracoval. Richard Rozbora dnes žije na Slovensku, tvorí v rámci rodinnej značky a vyučuje na módnej biznis škole v Bratislave.
Richardov život je plný zaujímavých skúseností. Po štúdiách napríklad dostal ponuku ísť do New Yorku k Donne Karan, ale kvôli pádu dvojičiek nešiel ani na pohovor. To mu vraj zmenilo celý život. Nakoniec aj tak jeho kroky viedli k dizajnérskym kúskom a móde a dnes patrí k výnimočným slovenským talentom. Rozhodol sa vrátiť na Slovensko a spolu s rodičmi založiť rodinnú módnu značku Rozbora Couture, v ktorej navrhuje oblečenie vyrobené z ekologických materiálov. Jeho brat Robert je CEO firmy a jeho mama sa stará o komunikáciu a PR značky. Rodinná firma, ktorá tvorí výnimočné kúsky z ekologických materiálov, si postupne získala srdcia úspešných žien.
Richard bol s módou vžitý už ako dieťa. „Údajne som chcel robiť módu odmalička a nemal som vraj žiadnu inú alternatívu,“ začína svoje rozprávanie Richard Rozbora. Chvíľku sa však venoval aj architektúre, ktorá je podľa neho „pramatkou umení“. „Moja cesta k móde bola pomerne zložitá. S rodičmi sme žili v zahraničí a ja som nemal žiadne stredné umelecké vzdelanie. Až po návrate do Prahy som začal chodiť na súkromné hodiny kresby k Česlavovi Jarošovi, ktorý je jeden z najuznávanejších pedagógov v Česku,“ pokračuje Richard.
Po rozdelení Československa sa rodina presťahovala do Bratislavy. „Mal som posledné dva ročníky na gymnáziu a chcel som ísť na vysokú školu. Samozrejme, že som vyskúšal aj prijímačky na VŠVÚ. Tu ma začala pripravovať akademická maliarka Iveta Ledererová. Nakoniec som sa na VŠVÚ nedostal, bol som vraj príliš mladý,“ smeje sa sympatický návrhár.
A tak sa rozhodol vyskúšal STU v Bratislave. „Išiel som na rok na stavbarinu, aby som nestratil kontakt so štúdiom. No a tam som sa dostal na architektúru, ktorej som sa venoval dva roky,“ vysvetľuje ďalej. Po tomto období odišli rodičia, pracujúci ako diplomati, žiť na Cyprus. „Otec našiel vysokú školu, kde sa dal študovať módny dizajn,“ hovorí Richard. A na túto školu sa aj dostal, napriek tomu, že to bolo relatívne komplikované. Na tejto škole strávil rok.
„Som z ročníka, ktorý má ten istý background ako Stella McCartney, John Galliano a Alexander McQueen.“
Cyprus je súčasťou Commonwealthu, no a práve tam britské vysoké školy a univerzity organizujú veľtrhy. Mňa si tam vybrali dve univerzity – University of Brighton, ktorá mi ponúkla miesto na textilný dizajn. Pedagogička, ktorá chcela, aby som si zvolil túto ich univerzitu, odchovala napríklad veľmi známe meno v Anglicku, konkrétne dizajnéra Matthewa Williamsona. Ja som však chcel ísť študovať na Central St. Martin’s College of Art & Design v Londýne, ktorá si ma vybrala tiež,“ rozpráva o rokoch štúdií v zahraničí Richard.
Na Brighton University mu aj tak držali tri mesiace miesto, ale pre Richarda bola srdcová záležitosť práve Saint Martins. „Ak hovoríme o dizajne, tak táto škola je svetová jednotka,“ dodáva. Rodičia ho vždy v jeho snoch podporovali, ale keď im ešte ako dieťa prvýkrát povedal o svojich plánoch, zrejme netušili, že sa jedného dňa naozaj stanú skutočnosťou. „Viete, Stella McCartney má tiež Saint Martins. No a ja som vtedy rodičom povedal, že toto je jediná škola, ktorú vyštudujem. Bola to úplná utópia, niečo nepredstaviteľné v tom čase, keď som to rodičom vravel, že v Londýne študovať? Veď to nešlo len tak,“ vysvetľuje situáciu spred desiatok rokov Richard, ktorý sa svojho detského sna rozhodol nevzdať.
Štúdium na prestížnej univerzite sa chýlilo ku koncu. „Začal som postupne robiť v rôznych ateliéroch, bol som vedúcim ateliéru britského dizajnéra Roberta Carry Williamsa. Jeho kolekciu predstavili aj na London Fashion Weeku. Tento dizajnér mal napríklad spoluprácu aj s Burberry,“ približuje pracovné začiatky. Počas kariéry v zahraničí tak mal možnosť stretnúť najväčšie mená v módnom priemysle a spolupracovať s nimi.
„Moji spolužiaci robia pre rôzne módne domy, klasicky sa robilo pre DIOR, John Galiano a pre podobné módne domy. Neviem o nikom, kto by mal vlastnú značku, ale uchytili sa všetci.“
Návrat na Slovensko
Po páde spomínaných dvojičiek sa vrátil naspäť. Najskôr chvíľu pôsobil v Prahe v jednej francúzsko-belgickej firme a tam viedol líniu couture. To ho utvrdilo, že si založia vlastnú značku.
Prvú autorskú prehliadku mal v bratislavskom Hoteli Devín v komornej atmosfére. Odvtedy už uplynul nejaký čas a dnes má showroom v centre Bratislavy. Módny biznis je podľa neho skutočne náročný a veľkú úlohu pre neho zohráva etika v móde a v podnikaní. „Poznám ľudí, ktorí si povedali, že už nikdy nechcú robiť tento biznis. Mnohí ľudia si to neuvedomujú, že móda je pre dizajnérov nie iba o nejakom predstavovaní, je to v prvom rade náš chlebík,“ hovorí a zároveň dodáva, že aj v móde je veľmi dôležitá etika a čestnosť.
Slovensko je podľa Richarda dosť pokroková krajina. „Aj v rámci ekologických princípov sme pokrokoví, ale tu si treba preveriť producenta, či naozaj ide o ekologickú módu a odkiaľ pochádzajú aj jednotlivé materiály. Ja som začal s ekológiou v móde oveľa skôr, ako to bolo populárne. Dnes sú všetci ekologickí, nie vždy je to aj skutočné. A tak by mal ísť zákazník aj do hĺbky. Viete, od začiatku tvorím iba z ekologických materiálov a s ekologickým prístupom. Všetky materiály, ktoré používam, majú svoj pôvod, ktorý si viete dohľadať. Materiály sú totiž certifikované, pochádzajú z Európskej únie a majú prírodné zloženie, sú biologicky degradovateľné,“ približuje Richard, ktorý tiež hovorí, že kedysi sa móda dedila z generácie na generáciu, bola vzácna, staré mamy si oblečenie nechávali šiť na mieru a dnes hovoríme skôr o fast fashion – všetko je dostupné, lacné a šatníky vo veľa prípadoch v podstate praskajú vo švíkoch.
On sám hovorí, že aj keď na prvý pohľad je takáto móda, kde oblečenie vyrobili za pár drobných kdesi v Ázii, lacná, opak je pravdou. Ak totiž vyrátame, koľkokrát si oblečieme takýto „lacný“ kúsok, zistíme, že oblečenie z kvalitných materiálov ušitých na mieru nám vydrží celé roky, a tak v podstate vychádza z dlhodobého hľadiska lacnejšie. Kúsok šitý z nekvalitných materiálov niekde v neľudských podmienkach stačí párkrát oprať a veľmi rýchlo sa vyťahá, znehodnotí.
„Formovalo ma to úplne vo všetkom. Nebol som nijak predtým ovplyvnený slovenskou pedagogikou alebo aj architektúrou. Škola na Cypre mala britský základ. Ak by som tam rok neštudoval, asi by som neurobil ani prijímacie skúšky na londýnsku univerzitu. Je to úplne iný systém štúdia.“
Módne vzory?
Všeobecný módny vzor pre neho predstavuje britská móda a je to aj tým, že napríklad niektoré krajiny neprihliadajú až tak na vzdelanie v móde, ale práve monarchie majú podľa neho veľmi silný etický kódex.
„Ale ak hovoríme konkrétne o vizuálnych vzoroch, tak tie mám od Chanela, Diora až po Gaultiera. Časom sa začali meniť aj s prihliadnutím na to, že mám vlastnú značku. A vzory sa začínajú meniť viac do biznis sféry. Haute couture (pozn. red.: na mieru vytvorený dokonalý dizajn, ručne šitý) je v dnešnom svete neufinancovateľná, pokiaľ sa nebavíme o veľkom módnom dome, ktorý to dokáže financovať a ktorý to používa aj v rámci reklamy. Neskôr sa vám tie vzory menia na biznis vzory. Napríklad tie známe značky, ktoré k tomu pristupujú inak, či už je to Armani a podobne,“ hovorí Richard.
Materiál, ktorý ho dostal
Učarovalo mu merino, podľa jeho slov úžasná priadza. Ako jeden z mála na Slovensku tvorí kúsky práve z tohto materiálu. Navyše v zimnom období dokáže skvele zahriať. „Chcel by som sa špecializovať na vlnu merino, na úplety, ktoré si vedia zákazníčky jednoducho kúpiť aj online, dokážu sa totiž krásne prispôsobiť postave. Výhoda merina spočíva v tom, že ide o takú tenkú priadzu, ktorá vizuálne nepridáva dáme na objeme, čiže je vhodná skutočne pre každého okrem ľudí s alergiou na ňu,“ opisuje čaro tohto materiálu.
Richard má za sebou množstvo ocenení a je tiež členom prestížnej britskej spoločnosti. „Veľmi si cením to, že môžem byť členom RSA, Kráľovskej spoločnosti umenia (Royal Society of Arts – RSA),“ hovorí s pokorou v hlase. Rozbora Couture je móda pre úspešné ženy a Richarda vždy poteší, ak je zákazníčka spokojná. „Cielim svoju módu na ženy v biznise, čiže naša značka prestavuje takú urban biznis módu, ktorá by mala byť v šatníku ako základ. Pre mňa je najväčším ocením to, keď je spokojná klientka a keď sa vracia,“ uzatvára Richard Rozbora.
Pripravila Martina Baumann, fotografie: ROBERT ROZBORA, PETER REEFE KOVÁČ
Článok bol publikovaný v printovom vydaní magazínu Milliard Sun (jeseň/zima 2022)
