Očakávame, že umelá inteligencia „zachráni alebo zničí“ svet. Je však naozaj v hlavnej úlohe?
Umelá inteligencia (AI) dnes dokáže pracovať vo vede, vytvoriť umelecké dielo, esej do školy, ale aj nahradiť náš spoločenský život. Otázkou tak ostáva: „V čom vlastne bude rozdiel medzi človekom a strojom?“
ChatGPT, GPT-3, Midjurney, DALL-E2 či Stable Diffusion. To je len malý zoznam nástrojov využívajúcich generatívnu AI a už asi každý z nás vyskúšal (alebo pravidelne používa) minimálne jeden z nich. Nesporným faktom je však aj to, že ich využívanie dnes poriadne máva aj našimi emóciami a uvedomujeme si, že AI v budúcnosti doslova zmení pravidlá hry. Názorovo sa však nestretávame v tom, či bude dobrá alebo zlá. U niekoho je to radosť a nadšenie z nových objavov, u iných ľudí zase strach z hrozieb. Do ktorej kategórie sa radíte vy?
- FASCINUJÚCE, NO ZÁROVEŇ DESIVÉ! ČO MYSLÍTE?
Či už sa radíte do jedného alebo druhého tábora, jedno je isté! Všetci si kladieme otázku: „Ako je možné, že AI do našich životov vstúpila tak rýchlo aj napriek tomu, že ešte donedávna sme ju považovali za sci-fi?“. Jedným z dôvodov je, že ju môžeme používať bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností. Dokáže za pár sekúnd vygenerovať text na rôzne témy, úryvok z Hamleta prepracovať na štýl amerického rapera či prepísať zložité matematické úlohy tak, že ich pochopí aj 7-ročné dieťa. Preto nie je prekvapujúce ani to, že práve ChatGPT bol minulý rok vyhlásený za najpôsobivejší technologický počin roku 2022 (a to vyšiel len v novembri a už za týždeň mal viac ako milión používateľov). ZASLÚŽENE! Otázkou však ostáva: „Zničí nás naša vlastná vynaliezavosť?“
To dnes nikto nevie. Musíme si však uvedomiť aj to, že AI nie je len o počítačoch, ktoré vedia bravúrne zahrať partičku šachu. A ak sa pozrieme takých 40 rokov do minulosti, nenájdeme v nej internet, počítače ani mobily. Zároveň, dnes akosi zabúdame na to, že po nástupe týchto technológií sme sa s AI začali stretávať takmer ihneď a ani sme si to neuvedomovali: pri počúvaní hudby pomocou hlasového asistenta alebo algoritmov aktuálnych trendov, nastavovaní parametrov pri fotení mobilom, plánovaní najrýchlejších ciest pri šoférovaní či filtrovaní spamov v mailoch.
Prečo teda denne riešime to, že z AI by sme mali mať strach a na pozore musíme byť aj pri zmenách v jej chovaní? Áno, hrozby tu sú a nemali by sme pred nimi zatvárať oči. Nezabúdajme ale na to, aký strach sme mali aj pri nástupe internetu. Zároveň, nenechajme sa zmiasť emóciami a uvedomme si, že AI nie je živý tvor a je závislá na niečom, o čom sa už tak často nehovorí. A TO SME MY, ĽUDIA!
- AKČNÁ DRÁMA ALEBO PRÍBEH O HARMONICKOM VZŤAHU ČLOVEKA S AI? JE TO NA NÁS!
Áno, zo vzťahu AI a človeka môže vzniknúť horor. A nie, nie je na tom nič pritiahnuté za vlasy! Odpovedzte si najprv na týchto pár otázok. Obávate sa, že vám vezme prácu? Máte strach, že vo svete podporí nenávisť a vypustí do neho veľa dezinformácií? Alebo naozaj predpovedáte budúcnosť AI v duchu hororu M3GAN?
Nech už ste odpovedali akokoľvek, nezabúdajte, že AI je na nás závislá a len vďaka našej práci bude môcť poskytovať kvalitnejšie a presnejšie výsledky. Je teda len na nás, ako táto „sci-fi dráma“ dopadne. Báť by sme sa nemali AI, ale samých seba, keďže AI je vo veľkej miere založená na rozpoznávaní nových vzorcov v kope dát. Tie porovnáva s tými, ktoré už pozná. Prečo to nefunguje dokonale? Na predstavu je skvelý príklad s kľúčom. Modelu AI pri tréningu nestačí dať obrázok kľúča a metadáta pod označením „kľúč“. Veľakrát je potrebné do detailu prepracovať aj samotné dáta.
Biznis modely pracujúce s údajmi tu máme už dlho a tiež fungujú vďaka ľuďom. Poznáte Amazon Mechanical Turk? Je to jedna z najpoužívanejších platforiem, ktorá umožňuje zadať takúto prácu „virtuálnej pracovnej sile“. V praxi to funguje tak, že človek pre AI len definuje úlohy, poskytne údaje a priradí ich do skupiny zdrojov vyhľadávania. Suma sumárum, typickou prácou takýchto ľudí je napr. označovanie údajov, prezeranie obrázkov či kreslenie ohraničujúcich polí obrázka či dokumentov v častiach, ktoré sú stredobodom ich záujmu. Predstavte si auto po zrážke. Pri havárii má konkrétne poškodené časti a AI ich dokáže rozpoznať. Ďalším príkladom môžu byť ľudia počúvajúci zvukové nahrávky z „inteligentného repráku“ a zlepšujú presnosť prepisu od AI. To však nie je všetko!
- DVAKRÁT MERAJ, RAZ REŽ! PRI UMELEJ INTELIGENCII VŠAK NA TO MÁŠ MAX. 1 MINÚTU
Počuli ste už o „človeku v slučke? Takto sa označuje vyššie opísaná ľudská práca: prezeranie, komentovanie či označovanie údajov. Ďalšou úlohou človeka v slučke je však aj zlepšiť reakcie generatívnych modelov AI (ako je aj ChatGPT). Aj napriek tomu, že dnešné AI modely už vedia celkom presne identifikovať (ne)povolený obsah, nie vždy sa im to podarí.
Ak má AI pochybnosti, obsah predloží človeku a ten rozhodne o jeho prijatí/odmietnutí. Čo je však na tom najzaujímavejšie? Na rozhodovanie má človek len minútu, veľakrát ešte menej. A zároveň, aj na to, aby AI rozoznal obsah vhodný na takúto kontrolu, musí byť najprv človekom dobre vyškolený. Aký je teda rozdiel medzi ChatGPT a sociálnymi sieťami? Pri ChatGPT je toto celé súčasťou modelového tréningu, pričom sociálne médiá sa spoliehajú na moderovanie ľuďmi a ich kontrolu v reálnom čase. Časy sa však menia a v dnešnom technologickom svete sa začínajú meniť aj naše komunikačné zvyklosti. V minulosti sme využívali technológie hlavne na komunikáciu medzi sebou. Dnes už komunikujeme s technológiou samotnou. A navyše, na vysokej dorozumievacej úrovni!
- ÁNO, AI NASÁVA INFORMÁCIE AJ Z TÝCH NAJTEMNEJŠÍCH ZÁKUTÍ INTERNETU
Modely, ako je aj ChatGPT, sú trénované na obrovskom množstve údajov z webu. Bohužiaľ, nevyhnú sa tak ani obsahu z jeho najtemnejších zákutí. Nasávajú aj „múdrosti“, ktoré by sme z netu najradšej vymazali: obsah plný rasizmu, osočovania, zaujatosti, násilia, sexizmu či dezinformácií. Nemotajme si medové motúze popod nos: riziko, že AI vygeneruje takýto obsah je veľké. A o to viac aj z toho dôvodu, že generatívne modely AI sa učia a fungujú BEZ ĽUDSKEJ ASISTENCIE. Teda nie až tak úplne!
Vyhnúť sa takýmto scenárom vďaka človeku sa chce dokonca aj ChatGPT. A niet sa čo diviť, keďže ľudská reč je nejednoznačná. Len si predstavte, koľko výrazov má dvojaký význam, prípadne sú závislé od konkrétneho kontextu. Bez nášho vysvetlenia to AI nemá šancu zvládnuť. V OpenAI pri ChatGPT na toto mysleli a ľudia tu mali dôležitú úlohu už pri modelovom tréningu. Kontrolovali a určovali obsah porušujúci pravidlá tak, aby ho mohli zo systému odstrániť.
- OČAKÁVAME OD AI, ŽE ZACHRÁNI SVET? NAJPRV SA HO POKÚSME ZACHRÁNIŤ MY SAMI!
Čo dodať? Inteligenciu strojov vieme rozvíjať len my ľudia. Mali by sme však robiť všetko preto, aby sa z nás nestala civilizácia, ktorá bude viac prihliadať na rozvoj inteligencie AI ako na inteligenciu ľudí. Dnes to totiž vyzerá tak, že v tomto „súboji“ vedú stroje. Dúfame, že AI objaví liek na rakovinu, pričom si neuvedomujeme, že ho mohol už dávno vynájsť jeden z miliárd ľudí, ktorému sa nedostalo kvalitného vzdelania. Myslíme si, že nedokážeme zvrátiť náš negatívny vplyv na životné prostredie, tak sa na to vykašleme, postavíme raketu, odletíme na Mars a na Zem sa vykašleme. Majme aj naďalej vysoké ambície, pracujme na vedeckých projektoch a objavovujme. Pre ľudstvo to má nevyčísliteľnú hodnotu. Robme to však zodpovedne a nezabudnime na to, že neurónové siete počítačov nie sú (a nikdy nebudú) dôležitejšie ako neuróny nás ľudí. A to je presne to, na čo potrebujeme myslieť. A ak na túto podstatnú vec nebudeme v tomto technologickom svete zabúdať a s AI si vytvoríme zdravý a harmonický vzťah, hororová dráma z neho určite nevznikne.
Je to len o našom prístupe. Takúto harmóniu našla aj mladá slovenská firma InoCloud. Tej sa podarilo vyvinúť a ďalej rozvíjať pokročilú dátovú platformu s vlastným softwarom a hardwarom . Je vhodná napríklad pre tréning algoritmov autonómneho riadenia, virtuálnych asistentov či veľkých dátových modelov pre vysokovýkonné výpočty pre najnovšie technológie v oblasti AI či simulácií vo vede a výskume.
-Tomáš Meliško, CEO mladej slovenskej spoločnosti InoCloud
Ilustračná snímka/titulná fotografia, zdroj: Freepick
