Joan deJean zmenila pohľad na slávneho francúzskeho panovníka Ľudovíta XIV. Jej kniha „Noc, kedy sa zrodilo šampanské“ nás vracia do čias, keď sa z Paríža stávala metropola módy, vkusu a pôvabu.

Pokúste sa zamyslieť nad historickým poslaním Francúzska v odvetví „luxusného priemyslu“. V Holandsku, Nemecku, či ďalších susedných štátoch tiež jestvovala finančne nezávislá šľachta. Remeselné spracovanie patrilo k vyspelým a predsa sa v týchto krajinách nevytvorili podmienky preto, aby sa stali veľmocami „luxusu“. V čom spočívala jedinečná východiskový pozícia Francúzska? V ekonomickom potenciáli, v kreatívnom myslení Ľudovíta XIV., či obchodnom talente vtedajšieho ministra obchodu Colberta ?
Podľa môjho názoru bola táto skutočnosť ovplyvnená viacerými faktormi. Predovšetkým to bolo vďaka samotnej neobmedzenej pozície Ľudovíta XIV. a jeho zmyslu pre štýl. V rovnakej miere ju ovplyvnila aj bystrosť a šikovnosť ministra Colberta v oblasti obchodu. Výhodná pozícia Francúzska súvisí s Ľudovítovým dlhoročným panovaním a centralizáciou moci vo Francúzku, čo sa o vtedajšom Nemecku nedalo povedať. Krajina mala šťastie, že ju nepostihol mor ani žiadne katastrofy. V rovnakom čase a v rôznych sektoroch priemyslu sa vytvárala základňa zručných remeselníkov.

 Priznám sa, že obdobie vlády „kráľa Slnko“, ma zaujalo skôr z hľadiska histórie a nikdy som sa nesnažil spájať ho s atraktívnym svetom biznisu s luxusom. Odrazu však nachádzam časopisy, vyspelý obchod s atraktívnym tovarom, modelky, reklamný biznis. Dokážete indikovať niečo, čo podľa vás tejto dobe chýbalo? (Samozrejme okrem dokonalej hygieny.)

Samozrejme, že sa tu objavilo množstvo nedostatkov. Avšak “Kráľ Slnko” vytvoril základ čohosi podstatného a invenčného. Módny priemysel sa začal rozvíjať vďaka podnetom a predstavám firmy Mercure. Hoci tento rozmach netrval dlho, o niečo neskôr sa nápady tejto spoločnosti predsa použili v praxi.

Je takmer nemožné koľko odvetví módy je spojených s krajinou galského kohúta. Snažím sa v mysli navodiť situáciu, v ktorej by sme legendárneho Manola Blahnika poslali na dvor kráľa Ľudovíta XIV. Ako by sa dokázal presadiť v tom čase?

Povestný návrhár topánok si prestíž vybudoval v každej dobe. Ani v súčasnosti tomu nie je inak.

Popoluška, ako ohrdnutá kráska, ktorú princ absolútne ignoroval. Zaľúbil sa totiž do jej črievičky. Neradničné podanie známej rozprávky. Je to naozaj príbeh podložený na pravde? Fetišizmus v sedemnástom storočí?

Verziu a jednotlivé scény rozprávky Popoluška som nevymyslela. Musím však priznať, že sedemnáste storočie bolo zdržanlivé vo vyjadreniach o moci a dôsledkoch luxusu.

Zoznam aktivít, ktoré vznikali na dvore kráľa Ľudovíta XIV. je siahodlhý – stolovanie, vyberaná kuchyňa, káva, zrkadlá, dáždniky. Kedysi špinavé hostince sa odrazu menili v luxusné kaviarne. Myslíte si, že dnešný elegán by dokázal existovať v Paríži tej doby?

Tempo doby a objavovanie výdobytkov je vždy nebezpečný „obchod“. Pochybujem, že by sa niekto dokázal prispôsobiť absolútne odlišnej dobe bez zmierenia, že skutočnosť sa vyvíja podľa presne stanovených pravidiel daného obdobia .

Benediktínsky mních Dom Pierre Pérignon vynašiel šampanské. Nie je paradoxné, že práve duchovný vynašiel „hriech“? Na druhej strane sme mu za to povďační.

Vo Francúzsku sa popíjanie nikdy nevnímalo ako hriech. Hovoríme predsa o krajine pôžitkov a vášní…

Nočný život sa začal rozvíjať v Paríži. Vo svojej knihe píšete o mnohých pozitívnych veciach, ktoré ovplyvnili svet luxusného životného štýlu. Dokázali by ste nájsť v tom období aj nejaké negatíva, ktoré ste neuviedli v knihe?

Viesť nočný život vo Francúzsku je aj dnes nákladná záležitosť. Ľudovíta XIV. už v tom čase znepokojoval dopad nákladného, luxusného štýlu na reálny život. Uvedomoval si, že bohatí muži často riskovali svoju ekonomickú existenciu v snahe uspokojiť priania svojich manželiek alebo mileniek nákupom drahých odevov a šperkov. Náklonnosť k luxusu sa už vtedy vymkýnala z rúk.

Joan DeJean je autorkou siedmych pôvodných kníh a mnohých zaujímavých článkov o francúzskej literatúre, histórii a kultúre v sedemnástom a osemnástom storočí. Navštevovala univerzitu v Yale a po jej úspešnom absolvovaní učila v Princetone.
V poslednej dobe prednáša francúzštinu na Univerzite v Pennsylvánii.
Neustále prekonáva vzdialenosť oceánu medzi Filadelfiou v USA a Parížom, kde žije v luxusnej štvrti francúzskej metropole. Samozrejme si túto najelegantnejšiu štvrť Paríža nevybrala náhodne. Dôvod jej výberu bol cielený, pretože bola vybudovaná v jej obľúbenom sedemnástom storočí.

Interview: Peter Fritz           Photo: Joan DeJean archive

http://www.amazon.com/Essence-Style-Invented-Fashion-Sophistication/dp/0743264134