Suchý február. Iniciatíva a osvetová kampaň, ktorá vyzýva verejnosť k celomesačnej abstinencii. Podľa štatistík alkoholu holdujú viac muži ako ženy. Kultúrno-spoločenské normy na Slovensku sú voči alkoholu pomerne benevolentné. Mohla by byť na mieste legislatívna úprava so zvýšením hranice veku, od ktorého by mohol byť alkohol predávaný? Dá sa alkoholizmus vôbec vyliečiť? Kedy sa stáva alkohol pre človeka a ľudskú myseľ nebezpečný? Pýtali sme sa lekára psychiatrického oddelenia Nemocnice AGEL Levoča MUDr. Antona Ľubockého.
Aké máte skúsenosti z oddelenia? Zo závislosti od alkoholu sa liečia častejšie muži alebo ženy?
Frekventovanejšie hospitalizácie na našom oddelení spojené s alkoholizmom sa vyskytujú u mužov. Sú zväčša spojené s verbálnou a násilnou fyzickou agresivitou voči sebe a okoliu. Až polovica z týchto atakov sa deje v domácnostiach, najčastejšie cez víkend, zvýšená frekvencia je v jesenných a zimných mesiacoch. U mužov je 7,5-násobne vyššia úmrtnosť na alkoholizmus a telesné ochorenia s ním spojené. Trendom od 90. rokov však je stále narastajúca konzumácia alkoholu aj u žien, ktorých „domáce“ pitie sa presunulo do podnikov. Preukázala sa aj nízka informovanosť žien na Slovensku o nepriaznivom účinku alkoholu na plod, ktoré vyvoláva jeho poruchy a poškodenia. Závislosť od alkoholu je však často súčasťou inej duševnej poruchy (porucha osobnosti) alebo choroby ako veľká depresívna porucha, bipolárna afektívna porucha alebo ochorenia z okruhu schizofrénnych porúch. Primárnou indikáciou hospitalizácie sú často myšlienky na samovraždu alebo hrubé poruchy správania s ohrozovaním seba v opitosti.
V akej vekovej kategórii sa najčastejšie stretávate a alkoholizmom?
Najohrozenejšia je veková kategória 40 – 50 rokov. Faktom je, že väčšiu pravdepodobnosť prepracovať sa k závislosti od alkoholu majú jedinci so skorým začiatkom konzumu v dobe puberty a ranej dospelosti. Preto je na mieste úvaha o legislatívnej úprave so zvýšením hranice veku, od ktorého by mohol byť alkohol predávaný. Na začiatok by som však začal dôslednejším vymáhaním aktuálne už platnej legislatívy, nakoľko mám pocit, že predajcovia ju berú skôr ako odporučenie, nie ako zákon. To môže byť spôsobené kultúrno-spoločenskými normami, ktoré sú na Slovensku pomerne benevolentné.
Dá sa alkoholizmus vyliečiť? Ako?
V súčasnosti alkoholizmus nevieme vyliečiť. Vieme zvládnuť poruchy správania v opitosti, a to detenciou pacienta do vytriezvenia na oddelení, počas čoho sa niekedy využívajú lieky na upokojenie, pričom sme však limitovaný užitým alkoholom, ktorý môže v kombinácii s psychofarmakami prehĺbiť poruchu vedomia a spôsobiť útlm dýchania. Osoba pod vplyvom alkoholu býva často agresívna aj v nemocničnom prostredí, pričom je ohrozená bezpečnosť personálu, iných spolupacientov aj nemocničného zariadenia. Niektorí pacienti pri ťažkej intoxikácii alkoholom, často kombinovanej užitím iných liekov alebo psychoaktívnych látok, vyžadujú monitorovanie na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Po odznení opitosti nasleduje detoxifikácia organizmu, ktorú pomáhajú zvládnuť určité druhy medikamentov v pomerne vysokých dávkach, ale i iné psychofarmaká a vitamíny. Ich dávky sa postupne s ústupom nepríjemných príznakov znižujú, až sa úplne vysadia.
V liečbe pokračujeme edukáciou o škodlivosti užívania alkoholu a potreby doživotnej abstinencie, nakoľko s každou ďalšou recidívou sa znižuje pravdepodobnosť trvalej celoživotnej abstinencie. V prípade, že závislosť od alkoholu je rozvinutá pri inom duševnom ochorení, predpokladom na úspešné zvládnutie je aj liečba základnej duševnej poruchy. Hovoríme o takzvanom sekundárnom abúze, napríklad pri depresívnej alebo fóbickej poruche, kedy si pacient vypije na zmiernenie napätia a úzkosti, aby zvládol ísť do spoločnosti. Pacientom je ponúkaná strednodobá protialkoholická liečba v špecializovanom zariadení, ktorej základ je pokračovanie v edukácii, režimové opatrenia a vedenie k disciplíne. Liečba a prognóza závisí na pacientovi, jeho odhodlaní a zdržanlivosti. Vzájomnú podporu si pacienti vyjadrujú v nemedicínskych združeniach ako „anonymní alkoholici“, ktoré fungujú na princípe skupinovej terapie.
Kedy sa stáva alkohol pre človeka a ľudskú myseľ nebezpečným?
Otázkou skôr je, kedy nie? Poznáme aj diagnózu ako patická opitosť, pri ktorej dochádza k dezintegrácii osobnosti s možnými poruchami správania s ohrozovaním seba a okolia už po minimálnom požití alkoholu. Samozrejme, každá konzumácia môže viesť k rozvoju závislosti. Neopomeniem ani zhubný vplyv na telesnú stránku v podobe poškodenia mozgu, nervov, pečene atď., nakoľko takmer nikto nekonzumuje alkohol v dávkach „prospešných“, t. j. „malé pivo u ženy, veľké pivo u muža“.
Čo môže psychike spôsobiť nadmerná konzumácia alkoholu?
Začal by som pozitívami. Alkohol pomerne rýchlo zmierňuje alebo potláča stavy úzkosti a s krátkodobého hľadiska, v závislosti od množstva, pôsobí na človeka euforizujúco. Bohužiaľ, len z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého pôsobí depresogénne, to znamená, že zhoršuje alebo aj vyvoláva depresívne stavy, dokonca zvyšuje riziko samovraždy. Pri dlhodobom konzume a náhlom vysadení dochádza často k rôznym závažným psychickým poruchám v zmysle halucinácií, bludných presvedčení, stavov dezorientácie a podobne. Závažným, život ohrozujúcim stavom je delírium tremens, prípadne alkoholická halucinóza. Alkohol pôsobí zhubne na mozog, poškodzuje pamäť s rizikom rozvoja alkoholovej demencie. Významnou mierou však ohrozuje človeka nielen po psychickej stránke, ale aj po fyzickej – poškodením organizmu pôsobením alkoholu ako chemickej látky, ale aj zlou životosprávou a vysokým rizikom úrazovosti, zvýšeným rizikom infekcií a onkologických ochorení.
Ak by som chcel byť poetický povedal by som, že alkohol je najlepšie rozpúšťadlo. Rozpustí vzťahy, pracovné príležitosti, telesné a psychické schopnosti, dochádza pri ňom k poškodeniu vyšších citov a deliberácie pudov. Takúto osobnosť nazývame depravovaná osobnosť a vyznačuje sa familiárnosťou a žoviálnosťou v kontakte, pričom v rebríčku hodnôt je na prvom mieste alkohol. Títo jedinci často už nie sú schopní abstinencie v nechránenom prostredí a končia na ulici, alebo v resocializačných zariadeniach, kde sa opätovne kladie dôraz na disciplínu.
Môže mať prostredie, v ktorom človek žije/vyrastá vplyv na sklony k alkoholizmu?
V súčasnosti sa v psychiatrii uznáva bio-psycho-sociálny model. To znamená, že na rozvoji akejkoľvek choroby alebo poruchy sa podieľajú všetky tri zložky. Každý z nás ma genetické dedičstvo po našich rodičoch. Samozrejme, že výchova ma obrovský vplyv na vývin jedinca, a to hlavne v rannom veku. Taktiež bol vo familiárnych štúdiách preukázaný 6-krát vyšší výskyt alkoholizmu, kde sa v predchádzajúcich generáciách vyskytoval alkoholizmus. Predispozíciu stať sa alkoholikom majú aj jedinci patriaci do špecifických subkultúr, kde je konzumácia alkoholu normou, prípadne je súčasťou náboženských obradov a tak je jeho konzumácia glorifikovaná a nepovažuje sa za drogu.
Ilustračné foto: Unsplash
