Nenechajte si ujsť jedinečnú výstavu v T&AC Gallery na Zámockej 22 v Bratislave. Výtvarná tvorba Stanislava Mikovčáka je podľa kurátorky mimoriadne autentická, osobitá a prirodzene mnohostranná. A to preto, lebo ako architekt vytvára sochárske diela a objekty, v ktorých vyniká tvar v priestore, prírode a zdanlivo aj v pomyselnom prázdne.
Jeho tvorba je mimoriadne mnohostranná (sochár, rezbár, kovotepec, architekt a tvorca úžitkových, sakrálnych a ľudových stavieb ako rozhľadne, kaplnky, zvonice, fontány a pod). Vytvára práce, ktoré sú zároveň „úctou k práci našich predkov, ktorí z kovu vytvárali základné nástroje pre živobytie a stávali sa až umeleckými dielami – motyky, sekery, podkovy, reťaze. Šesťdesiatnik Stanislav Mikovčak ich vkladá do obrazov s cieľom zachovať tieto nástroje aj v umeleckej podobe pre ďalšie generácie. Jeho krédo je „Spoznať múdrosť našich predkov a zachrániť spomienku na nich…“
Na výstave sa prezentuje sochárskymi prácami posledných dvadsiatich rokov. Drevo spolu s kovom, ale najmä kov sú dominantnými materiálmi v jeho výtvarnej tvorbe. Výstavu otvoril a umelca uviedol predstaviteľ T&AC Gallery Igor Turuk. Kurátorkou výstavy je Dagmar Kudoláni Srnenská, ktorá v úvode vernisáže predstavila život a tvorbu vystavujúceho umelca. A okrem toho nemohlo chýbať aj vystúpenie virtuózneho klaviristu Miloša Biháryho.
Otvorenie výstavy „60“ sa konalo 11. decembra 2024.
Slová kurátorky
Drevo so stáročnými štruktúrami a rôznymi odtieňmi sfarbenia spolu s kovom sú podľa kurátorky dominantnými materiálmi v jeho výtvarnej tvorbe. „Železo je v kultúrnych dejinách ľudstva pomerne mladý úžitkový kov. V mýtoch jednotlivých etáp vývoja reprezentuje posledný vývojový stupeň, ktorý sa mal začať zlatým vekom. Železo je priradené bohovi vojny Marsovi a červená farba hrdze má pripomínať krv. Pre Mikovčáka železo symbolizuje život. Sám v ňom vytvára práce, ktoré sú zároveň „úctou k práci našich predkov, ktorí z kovu vytvárali základné nástroje pre živobytie a stávali sa až umeleckými dielami. Začal som ich diela – motyky, sekery, podkovy, reťaze vkladom do obrazov s cieľom zachovať tieto nástroje aj v umeleckej podobe pre ďalšie generácie. Som šťastný človek, lebo som práve v kove našiel záľubu. Mám ho rád. Milujem ho, stotožňujem sa s ním a snažím sa mu dávať znova život a dušu.“ Často vo svojich plastikách a objektoch spája kov aj s drevom. Podkova je pre neho symbolom strážkyne ľudského šťastia, kríž kombinuje s kameňom, ale aj drevom. Spájajú sa v motívoch anjelov ako strážcov obydlí, sú vložené do mnohých rozhľadní na Kysuckých Javorníkoch. Kované sochy a objekty majú v sebe zakomponované staré premety a nimi výtvarne a esteticky oživuje svoje architektonické práce, najmä jeho obľúbené rozhľadne,“ hovorí Dagmar Kudoláni Srnenská.
Netradičným spôsobom tak podľa nej spája moderný pohľad na svet so starým životom na Kysuciach. Ako sám hovorí: „Snažím sa tak súčasnej generácii priniesť správu o tomto kraji. Pri potulkách krajom nachádzam staré chalupy, ktoré chátrajú a padajú. To málo, čo z nich zostáva je železo, ktoré vzdoruje času. Staré železo je vôňou ohňa opradená hmota, ktorá sa ťažko tvaruje. O to je však krajší výsledok.“
„Sochy vytvára klasickou metódou, kovaním za tepla. Spolu s nájdenými predmetmi, “objet trouvé“, vytvára nádherné kompozície plné čarovných príbehov. Jeho umelecké vyjadrenia v plastikách, sochách a objektoch majú hovoriť o ľuďoch a dnes už aj o chátrajúcich domoch, v ktorých prežili niekedy celé generácie mnohé strasti a krásy života. A tie Mikovčák vie vložiť do svojich diel. Vo výstavných priestoroch Turuk Gallery prezentujeme umelcove sochárske práce, a to pri príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea, preto ten magický názov „60“. Výber diel je sústredený na viaceré tematické okruhy z ostatných dvadsiatich rokov. Všetky sú však v myšlienkovej línii Stanislava Mikovčáka,“ uzatvára kurátorka Dagmar Kudoláni Srnenská.
Výstava je predajná a môžete si ju pozrieť do 11. januára 2025.
