Matko Trebotić patrí medzi najvýraznejšie postavy modernej chorvátskej maľby. Charizmatický zjav a prenikavý intelekt tohto umelca, jeho osobný a nekompromisný postoj k závažným otázkam súčasnosti, a najmä jeho kreativita a výnimočný výtvarný talent, ktorý vrchovato uplatnil v maľbe, kresbe, grafike, plastike, inštalácii, scénografii i ďalších umeleckých disciplínach, umocňujú jeho dnes už nespochybniteľnú pozíciu európskeho umelca jedinečného formátu.
Matko Trebotić sa narodil v roku 1935 v Milne na ostrove Brač. V roku 1961 ukončil štúdium architektúry na Vysokej škole technickej v Belehrade. Ako architekt sa angažoval vo svojej vlasti a neskôr v Nemecku, od počiatku sa však intenzívne venoval i výtvarnému umeniu. Po prvých úspešných výstavách sa v rokoch 1970 – 1971 vďaka svojmu talentu dostal ako „Meisterschüler“ do triedy prof. Hermana Schardta na legendami opradenej Folkwangschule v Essene. Od roku 1971 viac než desaťročie žil a tvoril v Düsseldorfe a v tomto období úzko spolupracoval s Josephom Beuysom, ktorého mnohí označujú za nekorunovaného kráľa súčasného umenia. Po návrate do Chorvátska sa Trebotić v roku 1983 usadil v Splite, no ponechal si i pôvodný düsseldorfský ateliér ako jedinečné „okno do sveta“.
Matko Trebotić v uplynulých rokoch zrealizoval viac ako sto individuálnych a vyše tristo kolektívnych výstav doma v Chorvátsku, v Európe i v zámorí, získal množstvo významných ocenení (Cena Bienále v Soule 2000), ale najmä vytvoril tisícky jedinečných diel a náročných projektov, ktoré často presahujú hranice klasických výtvarných žánrov. Je autorom opony v budovách Národného divadla v Splite, Dubrovníku a Rijeke (Adriatický triptych), autorom priestorových inštalácií i divadelných a filmových scénografických návrhov a s významnými chorvátskymi a zahraničnými básnikmi vydal viac ako dvadsať poetických grafických máp. Jeho diela sú zastúpené v mnohých múzeách, galériách a súkromných zbierkach a o jeho tvorbe pojednáva päť veľkolepých monografií a niekoľko televíznych filmov.
Trebotićove diela prekypujú neuveriteľnou energiou, sviežosťou, ale zároveň i tajomnosťou. Napriek tomu, že autor nasával podnety európskych avantgárd sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, autenticita domáceho prostredia i kultúrne a umelecké zázemie jeho rodiska, ktoré stelesňuje v jeho predstavách osobnosť známeho splitského maliara Emanuela Vidovića (1870 – 1953), ovplyvnili jeho výtvarnú estetiku smerom k naratívnosti a k zmyslu pre rovnováhu reálneho a imaginatívneho, domáceho i univerzálneho. Tento princíp dokázal dokonale uplatniť vo svojich komorných i monumentálnych maliarskych kompozíciách, ktoré predstavujú osobitú podobu krajinomaľby. Hoci jeho výtvarný prejav inklinuje k abstrakcii, autor vo svojich obrazoch využíva presvedčivú reč symbolov a podobenstiev, ktorými dokáže tlmočiť závažné posolstvá často celospoločenského významu. Univerzálny symbol kríža, fragmenty hlaholiky, písma, ale najmä charakteristické obrysy pôdorysov chorvátskych a dalmatínskych kostolíkov a kaplniek sa v jeho abstraktných žiarivých maľbách objavujú ako univerzálny archetypálny znak, ktorý spoľahlivo približuje miestnu pamäť a autenticitu tohto priestoru.
Októbrová výstava Matka Trebotića v bratislavskej Savoy Gallery predstaví jedinečný výber jeho tvorby z posledných rokov pod sugestívnym názvom „Svetlo a mystický priestor Stredomoria“. Dve desiatky obrazov a komorná kolekcia jeho bronzových plastík priblíži slovenským divákom Trebotićov životný koncept, ktorému sa v posledných rokoch s neuveriteľným zápalom a nasadením dominantne venuje. Je to jeho osobné vyznanie rodisku a krajine, ktorá je súčasťou jedinečného historického a kultúrneho priestoru Stredomoria. V Trebotićových predstavách, ale i v jeho duši a srdci je Stredomorie tým mýtickým priestorom, kde sa prelína antická a ranokresťanská minulosť s novodobou históriou Európy. Zatiaľ čo žiarivé, modré, žlté a biele maľby so zakomponovanými detailmi reálnych fragmentov a Trebotićových osobných symbolov sú stelesnením svetla, v tajomných objemoch jeho komorných bronzových plastík cítime opojnú vôňu temných nocí a bezhraničný mystický priestor Stredomoria.
Po niekoľkých úspešných výstavách realizovaných v neďalekej Viedni, kde zožal vysoké ocenenie zo strany verejnosti i odbornej kritiky, prezentácia jeho diel v Savoy Gallery v Bratislave by mohla byť začiatkom novej kultúrnej spolupráce v oveľa väčších rozmeroch.
Mária Horváthová
Fotografie: Matko Trebotić / Predrag Mandič