Umenie v akejkoľvek forme je súčasťou života každého z Francúzov. Či už hovoríme o „umení žiť“ spojenom s vyberaným jedlom a najlepšími nápojmi, alebo o „štandardných“ umeleckých smeroch. Francúzska architektúra, umenie majstrov maliarov či spevácke mená ako Edith Piaf sú známe na celom svete. Svoje miesto medzi umeleckými smermi tejto úžasnej krajiny má však aj fotografia.
Chateau d´Eau
Centrum francúzskej fotografie – Chateau d´Eau sa nachádza na brehu rieky Garonne, v meste Toulouse na juhu krajiny. Unikátnosť tohoto miesta spočíva nielen v jeho poslaní, ale aj forme. História francúzskej fotografie sa začala písať v budove, ktorá pôvodne slúžila ako hydroelektráreň. Architektonický návrh budovy prezentoval v roku 1817 architekt Jean Antoine Raynaud. Okrem praktického účelu budovy – výroby elektriny pre vyše 60-tisíc obyvateľov mesta Toulouse, mala aj estetickú funkciu – podľa jej autora to mal byť „objekt, ktorý poteší oko aj ducha.“ Práve tento druhý účel podčiarklo otvorenie fotografickej galérie v jej priestoroch. Elektráreň zatvorili v roku 1870 najmä kvôli nedostatočnej výrobnej kapacite a v apríli roku 1974 otvorila svoje brány fotografiám úvodnou výstavou Roberta Doisneaua.
Chateau d´Eau je najstaršou inštitúciou v celom Francúzsku, ktorá sa venuje fotografiám. Od svojho vzniku sa na jej pôde odprezentovalo viac ako 400 monografických či tématických výstav. Predstavili sa tu aj najväčšie mená zo sveta fotografie. Spomeňme aspoň niekoľko: Henri Cartier-Bresson, Brassai, Edward Weston, William Klein, Walker Evans, Chema Madoz, Marcos Lopez či Clara Gutsche.
Okrem funkcie výstavného domu plní aj úlohu multifunkčného fotografického domu. Je to centrum fotografie otvorené pre širokú verejnosť. Amatérski či profesionálni fotografi tu nájdu odbornú bibliotéku, počítačové centrum a tisíce reprodukovaných diel. Každý, kto sa ocitne na juhu Francúzska, by nemal obísť „La ville rose“ – ako sa Toulouse vďaka výnimočnej, monotematicky ladenej architektúre často nazýva. Chateau d´Eau tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a bolo by na škodu obísť ho.
František Kvarda, Monika Martišková Photos: František Kvarda