Generácia Z (mladí ľudia narodení po roku 1995) prichádza do pracovného sveta s novým nastavením hodnôt, očakávaní a pracovných návykov. Ich prístup ku kariére, komunikácii a sebarozvoju sa od predchádzajúcich generácií výrazne líši. Mnohí slovenskí zamestnávatelia nie sú na tieto zmeny pripravení, no podľa Slovenskej asociácie koučov (SAKo) môže ísť o príležitosť získať konkurenčnú výhodu.
Generácia Z je pre mnohých manažérov „tvrdý oriešok“. Mladí ľudia, ktorí dnes nastupujú do práce majú výrazne iné motivácie aj očakávania ako ich predchodcovia. „Gen Z nie je len ďalšia generácia. Sú to ľudia, ktorí vyrastali vo svete plnom technológií, neistôt a rýchlych zmien. Hľadajú autentickosť, chcú prácu, ktorá má zmysel, a vyžadujú partnerstvo, nie hierarchiu,“ vysvetľuje Martina Magic, predsedníčka Slovenskej asociácie koučov (SAKo). „Ak si firma chce udržať mladých ľudí, musí prehodnotiť spôsob, akým s mladou generáciou komunikuje, aj ako ich vedie a podporuje ich rast.“
Jasne definované očakávania
Podľa prieskumu špecializovanej stránky Zety.com z roku 2021 očakáva až 67 % príslušníkov generácie Z od zamestnávateľa jasný „work-life balance“. Pre 61 % je zároveň dôležité, aby ich práca mala vyšší zmysel než len tvorbu zisku. Zaujímavé je, že 59 % respondentov z generácie Z si cení možnosti kariérneho rastu a sebarozvoja a len 49 % prikladá váhu dobrej reputácii a hodnotám firmy. Výrazné sú aj nároky mladých na štýl vedenia, keďže až 53 % respondentov uviedlo, že ich nadriadený by mal mať silné koučovacie zručnosti a schopnosť odovzdávať skúsenosti objektívne a spravodlivo.
Flexibilita a koučovací prístup
Jednoznačné postoje nastupujúcej generácie potvrdzujú aj zistenia spoločnosti Deloitte z roku 2023 o motiváciách generácie Z. Mladí zamestnanci majú vyhľadávať prácu, kde môžu rásť a kde majú lídrov, schopných aktívne počúvať a dávať priestor na sebarealizáciu. Za jednu z kľúčových líderských kompetencií považujú schopnosť viesť prostredníctvom dôvery, nie formou autoritatívneho uplatňovania moci. Má to byť práve nedostatok podpory a osobného rozvoja, ktorý vedie k frustrácii a častej fluktuácii mladých ľudí.
„Gen Z vyrastala vo svete po 11. septembri, počas hospodárskej recesie a v čase, keď správy o globálnych krízach tvorili každodennú realitu. To z nich robí realistov, ktorí túžia po bezpečí, autentickosti a dôvere. Sú zvyknutí riešiť problémy sami, učiť sa cez digitálne kanály a fungovať v hybridnom, fyzicko-digitálnom, prostredí. Preto aj v práci uprednostňujú flexibilitu a koučovací prístup pred príkazmi a hodnoteniami,“ vysvetľuje Martina Magic.
Práve koučing a koučovacie zručnosti lídrov môžu byť podľa Magic mostom medzi generáciami. „Koučing nie je luxus. Je to štýl komunikácie, ktorý rešpektuje individualitu, zvyšuje zapojenie a vedie k väčšej samostatnosti. Pre Gen Z je to prirodzený jazyk.“ Nástroje, ktoré sa podľa predsedníčky Slovenskej asociácie koučov (SAKo) osvedčili, sú napríklad individuálne a tímové koučovanie, školenia lídrov v koučovacom prístupe, interní kouči, mentoringové programy alebo firemné akadémie zamerané na sebarozvoj.
Pingpongový stôl a home office už nestačia
Spolupráca s generáciou Z bola aj jednou z tém tohtoročnej SAKonferencie, kde okrem iného odznelo, že moderné firmy by sa nemali zameriavať iba na formálne výhody, ale upriamiť pozornosť na spôsob, akým so zamestnancami komunikujú. „Ak chce firma získať a udržať mladé talenty, nestačí pingpongový stôl v kancelárii alebo home office. Kľúčom je budovanie dôvery, otvorenosť a zmysluplný rozvoj. Lídri budúcnosti budú tí, ktorí dokážu prepájať generácie, počúvať a motivovať bez manipulácie. A práve v tom je sila koučovania,“ uzatvára predsedníčka SAKo.
Foto ilustračné, zdroj: Unsplash
-Tlačová správa-
