Jeden z najlepších slovenských saxofonistov súčasnosti. Už od začiatku svojej kariéry spolupracoval s významnými slovenskými hudobníkmi a hneď na svojom debutovom albume Personal Suite vydanom v roku 2012 spolupracoval s legendami slovenského jazzu Gabrielom Jonášom, Jurajom Griglákom a Jozefom Domem. Neskôr sa nevyhol ani spolupráci s poprednými zahraničnými hudobníkmi. V roku 2017 participoval na albume hudobného tria Pošpiš/Sillay/Nikitin „Spev Tebe“, ktorý bol poctou poézii Walta Whitmana. Album sa nahrával priamo v New Yorku spolu s elitnými americkými hudobníkmi. Aktuálne ho môžete „počuť“ napríklad na novom albume Branislava Dugoviča 10 simple melodies.
Čo pre Nikolaja Nikitina znamená krása?
„Slovo krása vo mne vyvoláva pocit potešenia a radosti. Ide o reakciu na niekoho, niečo, čo pôsobí pozitívne na zmysly. Krásu vnímam vo viacerých rovinách. Krásu fyzickú – bytosť, človek, predmety či celé scenérie. Potom duchovnú krásu. Krásu ľudskú – osobnosť, krásu hudby, poézie či pocit z atmosféry daného miesta. Napríklad genius loci. V umení dochádza k akémusi spojeniu oboch svetov. Ale to možno obhájiť všade. Napríklad pri erotickej kráse. Krása je často spájaná s gýčom, niečím prvoplánovým, čo priamo udiera na city. Hlavne umenie 20. storočia bolo útokom na takúto krásu, ktorá dostala aj nové rozmery či potrebu demonštrovať úplné protiklady. Každá doba má svoje konkrétne estetické charakteristiky. Pod to spadá vnímanie krásy. Postmoderna zbúrala všetky kultúrne hranice v estetike. Dôležitým sa stal individuálny vnútorný pohľad na krásu, ktorý je dôležitejší ako všeobecné normy a trendy. Ja a môj vkus. Už nepotrebujeme „odborníkov” na krásu a večných filozofov. Dnešný svet je akýmsi dozvukom postmoderny, či jej následkom. Akoby sa vo svete úplnej otvorenosti opäť formovali samostatné štruktúry estetických svetov. Môžeme si bez hanby vybrať a povedať, môžeme slobodne vnímať krásu.“
Foto: Dorota Holubová
