Pozývame na výstavu Yara Pružinca pod názvom Ekvivalenty, ktorú si môžete pozrieť do 26. apríla 2025 v T&AC Gallery, na Zámockej 22 v Bratislave.
Vernisáž spomínanej výstavy sa konala 8. apríla 2025. Výstavu otvoril a vystavujúceho uviedol predstaviteľ T&AC Gallery Igor Turuk. Kurátorkou výstavy je Dagmar Kudoláni Srnenská. Nechýbala ani kultúrna časť, v ktorej vystúpila Eniesa.
Kto je Yaro Pružinec? Tento rodák z Bratislavy v súčasnosti žije a tvorí v Prahe. Jeho široká umelecká činnosť pozostáva z maľby, grafiky, ilustrácii a dizajnu. V T&AC Gallery sa prezentuje však len maliarskou voľnou tvorbou z rokov 2020 až 2025.
Obraz je neustálym a rovnocenným záznamom, zhmotnením myslenia, cítenia, rozpoloženia autora.
Podľa kurátorky výstavy je jeho umelecká tvorba neobyčajne široká – venuje sa maľbe, grafike, ilustrácii a dizajnu. Patrí k najoceňovanejším kreatívcom v reklamnom svete, o čom svedčí množstvo prestížnych ocenení. Napríklad natáčal reklamy s Bolkom Polívkom, Luďkom Sobotom, Jakubom Kohákom, Tydýtom i Vojtom Kotkom, Ivanom Trojanom, Jaromírom Jágrom alebo Lionelom Messim.
„Názov výstavy Ekvivalenty si zvolil sám umelec, pretože ako hovorí: „to je môj výklad (filozofia) toho, čo je obraz v prípade, že ide o voľnú tvorbu. Ekvivalent označuje niečo, čo sa svojou hodnotou, funkciou alebo významom rovná niečomu inému. V mojom myslení je obraz neustálym a rovnocenným záznamom, zhmotnením myslenia, cítenia, rozpoloženia autora. Využívam pravidlá výtvarného vyjadrovania, ktoré dnes nemajú žiadny pevný kánon, a tak ich môžem prispôsobiť sám sebe, pretože iná forma inak ovplyvňuje intenzitu, náladu a vnímanie konkrétneho obrazu. Ja ako človek som neznámym počtom myšlienok, emócií, ale stále som to ja, rovnako ako moje obrazy, ktoré v čase stále meníme, a aj preto tvorba nikdy nekončí – teda so smrťou áno. Myslím si, že doslovná interpretácia patrí k obrázkom v encyklopédii, ale nie k obrazom voľnej tvorby, ktoré sú čosi ako nový živý subjekt, ktorý sa oddelil od autora. Preto sa prirovnáva k dieťaťu, ktoré sa mení pod vplyvom ďalších ľudí, s ktorými príde do styku. Výtvarné diela by teda mali mať v sebe niečo nedefinovateľného ako poézia alebo hudba, a len tak môžu rezonovať s divákom, oslovovať jeho vnútorný život, ktorý sa možno podobá môjmu a donúti ho zadívať sa, ako mňa donúti hudba započúvať sa.“ V mnohých dielach sa Yaro Pružinec snaží zachytiť širokú škálu podnetov, ktoré súčasná doba prináša svojim množstvom informácií. Pretavuje ich do sugestívneho farebného výrazu, metaforickej reči a imaginatívnej hry symbolov a znakov,“ vysvetľuje Dagmar Kudoláni Srnenská.
Ďalej hovorí, že v maľbe sprítomňuje silné zážitky, príbehy a inšpirácie zo svojho okolia, ktoré sú symbolom významového kontrastu zmyslového a pocitového vnímania človeka. Podľa nej si tak ako maliar postupne vytvoril svoj osobitý spôsob výpovede, ktorý je nesmierne rozsiahly a kognitívny. „Od jemných, až transparentných valérov po nervné pastózne, od tichých poetických až lyrických tónov, po monumentálne symfónie farieb. Farba je jeho základným výpovedným slovom a stavebným materiálom. Jeho prejav niekedy vychádza a priamo používa figuratívne elementy ako podnety pre výslednú kompozično-obsahovú skladbu. Pre Pružinca však tieto posolstvá musia byť otvorené čo najširšej škále interpretácií, aby sme si pri ich vnímaní mohli slobodne vytvoriť asociácie podľa vlastnej imaginatívnej dispozície.“
